www.ilija.sk

V obci je románsky kostol sv. Egídia z roku 1254 s krásnym vchodovým ozdobným portálom. Práve pre jeho nevšednosť a výnimočnosť v jednoduchom prostredí vznikla domnienka, že kostol postavili templári, ktorí mohli financovať jeho nákladnú výzdobu. Na templársky pôvod údajne poukazujú aj zvyšky hospicu, ktorý mal stát’ na západnej strane kostola. Templárskemu rádu sa pripisuje aj výstavba Starého zámku v Banskej Štiavnici a Pustého hradu západne od Sklených Teplíc. S templármi spája svoje začiatky aj pivovar Steiger vo Vyhniach, kde mali byt’ prvými pivovarníkmi práve templárski mnísi. Historici pripisujú pôvod kostola sv. Egídia benediktínskym mníchom z Hronského Beňadika. Výnimočný neskororománsky bohato zdobený kamenný vstupný portál s ústupkovým ostením má rozdielnu výzdobu: vpravo sú kalichovité hlavice s bobuľovitými listami, vľavo špirálové úponky so zoomorfnými motívmi. Na plošine pozdĺž severnej steny sú zvyšky muriva, o ktorých sa usudzuje, že mohli byt kláštorným konventom.

prevzaté z publikácie: Dudince, StigPress 2008, ISBN978-80-969771-2-3

Časť kanonickej vizitácie kostola a fary v Svätom Antone prevedenej v máji 1779 a pojednávajúcej o filiálnom kostole sv. Egídia v Iliji

Filiálny kostol Ilija, vzdialený od materského – farského na jednu hodinu cesty leží mimo majetku obce, na vrchu, bočne, smerom na východ, od domov vzdialený asi 120 mier. Okolo neho je cintorín ohradený kamenným múrom, ktorý je však na spadnutie a je požehnaný (benedikovaný). Ilijským obyvateľom zdarma slúžil, ale od roku 1778, podľa úradnej úpravy prestalo sa v ňom pochovávať. Kostol bol postavený zo solídneho materiálu, pokrytú strechou, má pripojenú drevnú vežu, vystavenú v roku 1734, na ktorej sú dva zvony, ešte nebenedikované. Svätyňa je klenutá, loď má však rovnú povalu. Má drevený chór so 4 registrovaným organom. Nad svätyňou je malá drevená vežička s malým zvonom. Svätyňa je od ostatného kostola odlíšená, je klenutá a maľovaná, opatrená drevenou ohradou s dvierkami.

Kostol bol postavený v roku 1254, horlivosťou a nákladom zbožných veriacich, starodávnych katolíkov. Starobylá stavba má dve brány, opatrené patričnými závorami (zámkami). Má 4 okná a preto je dosť tmavý. Ako patrón kostola sa uctieva sv. Egíd, opát, 1. septembra, v ktorom dni ľud zaujatý prácou, nemá zavedenú nijakú slávnosť (púť – hody) ale slávnosť, podľa starodávneho zvyku sa prenáša na 3 nedeľu po sviatku sv. Michala Archanjela. Každú nedeľu, alebo vo sviatok sa konajú bohoslužby. V čase rákocziovských nepokojov bol znesvätený, ale potom znova posvätený. V kostole je drevená kazateľnica, tri oltáre, kamenná krstiteľnica, sakristia a spovedelnica, ktorá je umiestnená v sakristii, sochy a maľované obrazy.